Odkedy máme medzi záhonmi kvitnúce pásy, máme viditeľne menej problémov s voškami. Nie preto, že by kvety vošky odháňali, ale preto, že priťahujú pestrice a lienky, ktoré ich zjedia.
Najspoľahlivejšie sú u nás nechtík lekársky, facélia, kozmos, slnečnica, aksamietnica, hrachor, čiernuška a vlčí mak. Všetky sa dajú siať priamo do pôdy od apríla do začiatku júna.
Nechtík má bonus — jeho koreňové výlučky obmedzujú háďatká v pôde. Sadíme ho na okraj paradajkových a mrkvových záhonov a na jeseň ho necháme na mieste ako zelené hnojenie.
Facéliu sejeme aj ako medziplodinu na uvoľnené záhony. Za šesť týždňov vytvorí hustý porast, ktorý zabráni burine, a keď rozkvitne, je nad ňou počuť včely na desať metrov.
Odkvitnuté kvety odstrihávame len do polovice augusta. Potom ich necháme dozrieť, semená si zbierame do papierových vreciek a časť necháme vypadnúť na mieste — na budúci rok si väčšina vzíde sama.
